Jesenné Donovaly III., alebo zatváranie neba po tretie…
Priaznivé počasie koncom roka spôsobilo, že sme sa už tri týždne po sebe snažili „zatvárať“ nebo nad Donovalmi. Nie že by bolo nejak super teplo (6-7°C), ale smer vetru a sila boli dobré. Iba oblačnosť bola trošku nižšia ale lietať sa dalo slušne.
Na kopci bolo prekvapivo veľa padáčkarov a veľa z nich aj dosť riskovalo keď „nenápadne“ prilietali až k nám na hranu kde to špičkovo nosilo a vo vzduchu pílili naše modely… Chvíľami vyhýbanie sa padáčkarom pripomínalo svahový slalom…
Tento krát bola aj celkom špeciálna zostava. teda ja a Mišo nie, ale sám najväčší Náčelník prvý krát vystúpal na poriadny kopec. mal zo sebou nadupaný brus „Pelikán“ kde spároval trup z Elity s vlastným krídlom a chvostom. Model už bol predtým zakĺzaný, ale toto bola jeho premiéra na veľkom svahu. Chvíľu mu to trvalo až sa odhodľal model poskladať. To sme mali s Mišom za sebou po dva či tri lety. Nakoniec došlo k slávnostnej chvíli a Náčelník vyletel. Bol to taký trimovací let ale s krásnym pristaním na hranu k nohe. Veď aj nasledoval oslavný chorál Samba džamejkr 
Teplota bola aj trošku vyššia
Náčelník si v mysli trénuje zatáčky na hrane
Moja výbava. Mach 2, vysielač, ruksak plný dobrôt a teplý čaj ktorý prišiel vhod.
Demo, Mach 2 a Pelikán
Nenechal som si ujsť historickú chvíľu a dal som sa zvečniť s Náčelníkom.
Bolo im hrozne zima, ale aj tak ich bolo plno…
Náčelník sklamaný s počtu turistov a padáčkarov sklamane skonštatoval, že Donovaly nikdy viac.
Nazdar Laci nabudúce, čiže na jar ideme s vami bude nás viac, zoberiem aj Blanika.
Viac hlav, viac kapusty