Podzimní Raná 2014

Oficiálne vetroňárske akcie už tradične končí akcia na Rané . Ja som sa tu objavil už po štvrtý krát (tretí krát ako pilot). Tento krát som mal aj doprovod mladý manželský pár so severného Slovenska. Jury a pani Mária. Na cestu na Ranú sme vyrazili v piatok popoludní cca o šestnástej. S jednou prestávkou na posilnenie sme dorazili do letiskového bufetu na Ranej o dvadsiatej prvej a hneď sme si dali po pivku. Bolo po daždi a tak tráva bola dosť mokrá. Zabivakoval som sa teda na asfalte pred hangárom. Jury a pani Juryová sa po krátkej patálii s kľúčmi dostali do svojho apartmánu. Po rýchlom ubytovaní a čiastočnej očiste sme sa opäť stretli v bufete. Nálada tam bola dosť hlučná a tak sme rýchlo zapadli.

Po rannom rozlepení jedného oka pohľad spoza okna neveštil nič dobré a tak som si rozlepil radšej aj druhé… Nepomohol však ani 15 minútový pobyt na umyvárke a hmla bola stále nad letiskom. Tá sa pomaly začala rozplývať až okolo jedenástej kedy na chvíľu vykuklo slnko a modrá obloha. Potom opäť spadla a na pol hodinu prerušila lietanie. Aj keď hmla čiastočne ustúpila, počas celého dňa bolo mliečno, ale to nikoho neodradilo od lietanie. Vlekalo sa do výšky 150-250m neskôr aj vyššie. Celodenné lietanie prerušila až prehánka tesne pred stmievaním. Nás to zastihlo na vrchole kopca Raná kde sme (hlavne teda Jury) márne čakali že fúkne… Prehánka bola krátka a ani som veľmi nepremokol. Večer sme sa opäť zišli v Izbe revolúčnych tradícií (v bufete), kde sa rozbiehali debaty o všetkom. Tie nám však prerušil Libor s jeho premietaním videí z Trúbky. Tma, teplo a neskôr aj vydýchaný vzduch ma trošku otravovali. Mladomanželia teda zalomili ako prvý a ja som ich nasledoval po chvíli…

O to krajšie bolo ranné prebudenie do krásneho nedeľného dňa. Takmer čistá obloha, presvitajúce lúče slnka nad Ranou. Zobudil som Juryho a so zalepenými očami mi robil spolujazdca do Loun na nákup pečiva na raňajky. Počas nášho raňajkovania sa začali všetci lietaniachtivý zbiehať na plochu aby postavali svoje „ftáky“ do rady na vlek. Lietalo sa o sto šesť. ja som dal neuveriteľné 4 štarty, ale nebola to iba kvantita, ale aj kvalita. Hlavne tretí štart, keď som unikal z komína na brzdách, lebo už ma bolel krk i oči… Jury bol opäť na turistike na kopci a keďže nič neulovil, tak sa vrátil aspoň polietať na lane. Krátko na to ako zišiel dolu sa rozfúkalo na 3-4m/sek. a tak kopec ovládli paraglajdisti. Naše poletovanie sme ukončili o 13:30 a začali sme baliť. Na ceste domov sme ešte navštívili jeden motorest na posilnenie tela i ducha a potom sme už uháňali po českej D1. Cestou sme všetkých poohovárali a bol aj čas na zhodnotenie víkendu. Ja by som dal 9 z desiatich, pani Juryová 6 a Jury sa radšej ani nevyjadril. Teda raz áno, ale to tu radšej ani nenapíšem, lebo „nepriateľ počúva…“