Svinobranie 2014

Asi pred mesiacom sme sa len tak pri káve dohodli, že by sme sa zložili na malé pečené prasiatko za účelom jeho likvidácie na chate kde sa viac krát do roka stretávame. Prasiatko sme objednali neďaleko Topolčian ako typ kamarátov z Partizánskeho, ktorý odtial mali na poslednej akcii.
Na chate najskôr prebiehali celý týždeň prípravy, keďže som to už kvôli lietadielkám zanedbával. Už v pondelok som vyhádzal všetko prádlo, poťahy, deky, paplóny a previezol domov. Práčka bežala tri dni niekoľko hodín denne. V utorok a stredu som vysával, drhol podlahy, umýval okná a s pomocou otca a Beza bola skrátená tráva na požadovanú dĺžku. Vo štvrtok som prišiel neskoro z práce v polomŕtvom stave a tak sa posledné úpravy dolaďovali v piatok.
V piatok podvečer sme sa stretli na chate v trojici. Ja , Bezo a Mirec. Predebatovali sme sa takmer k polnoci. Ráno, tesne po hemendekse, prišiel ako prvý Roman a pred poludním dorazili Dráčikovci. Všetci vytiahli svoje bublinkolety a začali poletovať pred chatou. Cca o jedenástej som s Mircom vyrazil pre prasiatko. Miesto činu sme našli na prvý opakovaný pokus, transakcia prebehla v priateľskom duchu a zavtipkovania. Po ceste späť sme sa ešte zastavili v nemenovanom superhyperšope pre chlieb pečivo a doplnky vhodné ku konzumácii bravčovinky. O trinástej sme boli s očakávaným nákladom späť a mohlo vypuknúť obžerstvo. Úvod zmeškali Náčelník s Ludvíkom, ale o nič neprišli. Svinka mala 20 kíl a ubúdalo z nej pomaly. Po výdatnom kŕmení podaktorí oddychovali, ale potom sme sa vybrali na lúkoletisko lietať. Počas lietania ešte prišiel PeterTN alias Gumo. Aby náhodou nemusel lietať tak dorazil na bicykli. Lietalo sa až do západu slnka. Už na lúkoletisku začala zaujímavá debata, ktorá pokračovala potom na terase pri chate. Podaktorí opäť vyhladovali a pokračovali v konzumácii svinky či roliek od pani Dráčikovej. Všetko sa to vo všetkej počestnosti zapíjalo čajom čo zostal z piatku, domácou 56% slivkovou šťavou a Romanko dorazil pol ročnú Slovnafthrušku. Nočná zima nás zahnala do chaty a tam sa tlachalo dlho do noci. Líder zábavy bol tradične Náčelník a ako prvý chcel zaspať tradične Roman. Na chvíľu ho prebrala vôňa a v zápätí chuť mäsa, ale po jeho tradičnej deviatej hodine pí-em bol zrelý na uterák. Pred desiatou nás opustil zabávač Náčelník a Ľudo. Ten stihol najskôr rozrýpať pol lúky hrabaním sa hore k výjazdu so svojou limuzínou čo sa mu čiastočne po vystúpení Náčelníka z auta aj podarilo, potom zablúdil na lúke a zopár minút ho jednoducho nebolo. Zmizli svetlá, ale nie tam kde mali, ale na opačnom konci lúky. Po chvíli zrejme naťukal trasu do džípiesky a už sa vracal z poľa kam nechcel ísť. Cestou naložil náčelníka a vyrazili domov. Chvíľu bolo na chate „o čom“ Za stolom sme zostali nakoniec iba vo štvorici keďže aj mladý Dráčik zalomil. Nakoniec sme tam skončili všetci…
V nedeľu ráno po výdatných raňajkách vyšlo opäť slniečko a pomaly sa začal dvíhať južák. Plán bol jasný. Spratali sme chatu a hurá na Lysicu. Teda ja so až také hurá nemal, lebo som zapatrošil kľúče a musel som ísť domov pre náhradné. Samozrejme že dom a pri vykladaní bordelu som ich hneď našiel tak som naložil Reihera a hurá zamknúť chatu. Na Lysicu som dorazil o hodinu neskôr ako ostatný. Lietali (Roman s Hbichtom, Bezo s Variantom, Mirec s Habichtom, Dráčik s Pelikánom a Dráčik junior s ÍzyGlajdrom) na malom kopci, ale bol tam rotor od proti kopca a tak ja som šiel až na vrch. Tam Reihera krásne nosilo. Po chvíli som šiel agitovať aby aj zbytok šiel na vrch, ale medzitým už „dolietal“ Dráčik a tak sa šiel iba previesť. Dal som jeden let, ale silnejúci vietor ma donútil pristáť a doplniť balast. Ďalší let bol ale veľmi krátky a hlavne pre Reihera posledný. Chudák, on za to nemohol… To už na kopci pílili Miloš a Miloš s kompostami od Müllera hranu. Nosilo to parádne a tak si to všetci užili.

Za mňa to bol veľmi príjemne strávený víkend plný zábavy aj keď to čosi „stálo“… Škoda, že sa Jury vybral na lepšiu akciu do Krakova. Mohlo byť ešte veselšie.

Konec hlášení!

Fotogaléria tu: