Tokaj 2016
Prešiel ďalší rok a ja som sa opäť pobral na ďaleký východ. Konala sa tam totiž tradičná jarná kultúrno spoločenská akcia pre pozvaných modelárov z Čiech a Slovenska.
410km do Viničiek som zvládol zhruba za 5 hodín jazdy. . Cestovanie trvalo dlhšie, lebo som sa cestou zastavil u Juryho skontrolovať či vie robiť kávu a pozdraviť čerstvého ženáča Ludvíka. Počas cesty bolo príjemné slnečné počasie a aj Vysoké Tatry boli netradične krásne nasvietené bez jediného mráčika.
Do Viničiek k Nagyovcom do penziónu Zlatá putňa som dorazil tesne po ôsmej ako posledný. Hneď mi nanútili výborný guľáš z diviny, ale iba som si „dzobol“ lebo som vedel že budú pečené kolená. No a zaplniť si žalúdok dajakým gulášom a potom sa dívať na kolienka? To nie. Všetky tieto dobroty sme prelievali Tokajským vínkom z domáceho chovu pána Nagya a pani Nagyovej. Tradične boli na stole odrody Furmint a Lipovina. Pre neplnoletých, lebo i taký boli, samozrejme nealko nápoje. Prvú noc som vydržal do 23:15, ale rekordéri potiahli do piatej ráno 
. To sa im stávalo na sobotné lietanie 
Na letisko sme sa v sobotu ráno vybrali po raňajkách asi o deviatej. Celkovo nás bolo 22 a potom prišli ešte vlekári od Prešova. Modely boli opäť široko spektrálna zmeska od pár sto gramových historikov po takmer trojmetrové motoráky. Keďže to nebola „predvádzacia“ akcia ale stretnutie priateľov, tak na „veľkosti“ nezáležalo. Fúkal dosť silný vietor a tak nie všetky modely sa dostali do vzduchu. Ku podivu na zemi zostali tie „mocnejšie“. Okolo trinástej sme zdúchli na obed do penziónu a my čo sme to s obedom prehnali už sme sa na letisko ani nevrátili. Žalúdočné problémy spôsobené nadmernou konzumáciou výborného jedla som nakoniec asi o pol šiestej navečer zahnal točenou Plzňou a jednou tabletkou od Milana. To sa mi opäť uľavilo a tak som vydržal za stolom až do konca. Ako posledný sme išli spať ja s pánmi modelármi Raškom a Kneblom.
V nedeľu ráno som po raňajkách vyrazil na cestu späť. Cestou späť som sa zastavil ešte u Stana v dielni kde bol aj náčelník a čosi brúsili… Tak som ich vytiahol do dreváku na pivko. Tento krát sa deň pána skrátil iba do siedmej, lebo som sa chcel dostať domov do ôsmej.
Opäť pjekná štace… príjemné posedenie s priateľmi v perfektnej atmosfére, čo viac si priať.
Viac fotiek TU:
A prečo nenapíšeš ako sa tebe lietalo a vôbec nikde nepíšeš letové zážitky tohto roku
ps: dnes je 10.5
Dobre vieš, že som tam nešiel lietať, ale odreagovať sa, pookriať na duši. A nemaj strach, zážitky budú. O moje lietanie sa ty neboj
Šak sranda nie
Ale stále platí, že keby si si nevedel spomenúť ktorá páčka je od čoho tak eldorádo ti zalietam ak by si si netrúfal
Podle těch fotek to vypadá na velmi příjemnou akci pro mne v neznámém prostředí. To vše pak dokládá Tvůj komentář. Přiznávám, že v koutku duše závidím
Erix
Kazdorocne je to veeelka pohoda.