Retroklání 2016
Tento rok sa konalo Retroklání pri dedinke Rokytnice nad Rokytnou na juhozápade Moravy.
Po dlhej dobe som na akciu necestoval sám. Tento krát bol so mnou kamarát Ludvík z Martina, ktorého som ukecal aby si so sebou zobral aj vysielač.
Do Rokytnice sme prišli v piatok podvečer a ani sme sa nezabyvakovali a šli sa rovno pod hlavný stan zvítať s kamarátmi. Auto sme mali asi 100m od prístrešku a už cestou sme obdivovali golfový trávnik na pristávacej ploche obrovských rozmerov. Pod hlavným stanom bola asi polovica účastníkov a Ludo sa hneď dal do rozhovoru s vlekármi a o motoroch debatili celú noc. Ja som si pokecal s Thomasom, ktorý opäť meral cestu až z Wassekuppe a ako vždy mlčky prihliadal česko-slovenským rozhovorom… O zábavu sa postarala malá pípa, moja domovinka a žalúdky nám zaplnili výborné grilované klobásy, ktoré zabespečili miesti modelári s neďalekého statku. Vydržali sme tam až takmer do polnoci. 
a iba na chvíľu sme si odskočili postaviť Ludovi stan a mne pripraviť karavan na spanie. Keďže bola hlboká noc tak sme si museli svietiť autom.
Ráno som sa zobudil po šiestej za vychádzajúceho slnka a absolvoval asi pol kilometrovú prechádzku do kukurice, keďže tojka bola ešte zamknutá. Po očiste som pripravil kávu a zobudil mladoženáča. To už začali s montovaním lietajúcich strojov prvý nedočkavci a začali prichádzať aj ďalší účastníci. Ja som s Ludom zašiel do Rokotnice po raňajky do miestneho COOPu. Po raňajkách sme začali s montovaním vetroňov aj my. Doviezol som Sperbera a Jánošíka. Polietanie so Sperberom bol môj darček pre Luda k meninám a tak sme ho museli napípať do jeho ešte nepoužitého vysielača. Chvíľku to trvalo a Ludo už chcel rezignovať, ale nakoniec sme to dali. Po brífingu som zaregistroval Luda ako súťažiaceho o čom nevedel. Čudoval sa prečo mu Erik meria pristátie jeho trimovací let a bolo mu to smiešne. Nevedel že už súťaží. To, že sa stal účastníkom zájazdu sa dozvedel až v treťom kole. Mimochodom jeho lety boli od začiatku na jedničku. Tento rok vďaka správnemu smeru vetra to dobre pristávalo všetkým 17tim pilotom (z toho dvom mimo súťaž). Netrafená vytýčená plocha bola bola zriedkavosťou. Aj keď chvíľu pauzoval lietať nezabudol. Za teplého slnečného počasia sme leitali až do sedemnástej, kedy bola súťaž ukončená po opravnom kole. Opravné kolo pomohlo hlavne mne, lebo druhý let som pobabral a tak som sa vyšvihol na piate miesto s pätnástich pilotov (tabuľku dodám neskôr). Pri vyhodnotení sa tento krát šlo od prvého miesta, ktoré tento krát po troch rokoch opäť patrilo slovákovi. Keďže sme tam boli slováci iba dvaja a ja som skončil piaty, tak mi vychádza že vyhrať musel Ludvík. Veľká gratulácia. Nie len kvôli tomu, ale aj kvôli atmosfére bol Ludo spokojný, že šiel so mnou.
Domov som dorazil pred jedenástou večer. Emócie stále sú. Perfektná partia modelárov, perfektná letová plocha, kľud, výborné zázemie ktoré zabezpečili domáci, občerstvenie, počasie… skrátka opäť jedna „pěkná štace“.
Ďalšie fotky a súvisiace články: Laco, Thomas, Petr, Erik,
„Perfektná partia modelárov, perfektná letová plocha, kľud, výborné zázemie ktoré zabezpečili domáci, občerstvenie, počasie .. “ platí do bodky. Vďaka Erikovi za organizovanie super akcie, aj za odstúpenie 1. miesta, klobúk dole.
Dúfam, že ťa to nakoplo a uskutočníš projekty čo máš v hlave
Projekt č.1 = rodina, č.2 vlečná a zvyšok podľa konštelácie Jupiter-Venuša.
Každopádne ten tvoj Sperber je silne návykový. 
Každopádne som ťa na to upozorňoval. A to si s ním prakticky ešte poriadne neletel