Silvestriho bombovanie na Hnedom kopci.

Včera ma už od rána mrle žrali keď som videl predpoveď počasia pre dolnú zem. Teplota 7°C a vietor SZ 7m/s v nárazoch do 11m/s.
Navečer som zavolal do hlavnej paštekárne najskôr Luďkovi ten ma vypoklonkoval, že má na dnes rozjímanie v rodinnom kruhu a že mám otravovať Fera. Tak som potom volal o ulicu vedľa a tam som našiel pochopenie. Dohodli sme sa, že Fero ráno pozrie z okna ako sa plní predpoveď a ak bude všetko podľa plánu, ráno mi vydá povel k štartu. Z nadšeného hlasu ráno z jeho nového mobilu som hneď pochopil, že treba modely natrepať do auta a vyraziť smer hlavná dedina. Telefonát ma zastihol na rannej káve u nás na pumpe a tak som prášil domov nakladať. Trošku ma zdržala návšteva najmenšej miestnosti v chalupe, ale potom som už vyrazil. Za 5 minút som bol na diaľnici, nastavil na tempomate závratných 115km/h a fičal pre Fera. Na prvý opakovaný pokus som v Pétržke našiel jeho hniezdo a vysmiaty si naložil svojich 5 švestek a vyrazili sme za hranice všedných dní. Colníci dnes pasy ani devízový prísľub nekontrolovali a tak sme sa na čiare nezdržali. O pár minút už sme boli pod Braunsbergom pri závore ( Fero by napísal Wintersperre), naložili sme si všecko na chrbáty ako šerpovia a tradá na silvestrovskú turistiku. Toto potrebovalo moje prežraté bandero ako soľ. O pár minút už sme boli na pľace kde už jeden vskutku veľmi dobrý páčkovač a akrobaťák vlastným menom Erwin Baumgärtner von Steiermark pílil za stromami.
My sme tiež poskladali modely, ja som naložil podľa kalkulačky na 3902g a po Ferovi som sa vydal na svoj prvý let na Braunsbergu. Hodil ma Erwin a okúsil som zvláštny štart na tomto mieste. Po odhode som trochu nabral výšku, ale potom ako povedal šéf bolo treba hneď natlačiť aby som sa dostal cez stromy. Z tých som mal rešpekt počas celého lietania a tak moje kostrbaté prelety vyzerali hodne učňovsky. Nastúpal som do výšky a počkal až Fero opustí hranu na ktorej sme sa striedali po cca 10 preletoch. Pustil som svojho psíka strmhlav k hrane a okúsil aké to je lietať v rotore. Pravá strana doslova vystreľovala a prelet na ľavú stranu trval do 2 sekúnd. Ľavá dávala nepravidelne, teda hlavne mne a viac menej som stále skúšal kadiaľ ju letieť. Pár preletov sa ale vždy podarilo a bol to úžasný zážitok. Z veľkým rešpektom som odlietal dovedna asi 40 minút a nič som nepoškodil čo je super. Fero nalietal trošku viac a ja som viac menej iba nasával lety ostatných. Prišli ešte 2 neznámy domorodci (aj tí lietali o galaxiu lepšie ako ja) a tak som pozoroval aj ich. Dúfam, že do sezóny sa ešte naskytne dajaká príležitosť potrénovať na Hnedom.
Pred 15tou sme sa zbalili, zaviezol som Fera domov a vyrazil som na sever.

Bola to pjekná štace. Na bómby…