Tréning na Braunsbergu #23
Niečo teda asi napíšem aby mala sestrička čo čítať…
Po štvrtkovom dobrom tréningu na Turbulátore sa namiesto neuskutočnenej súťaže seriálu MaSR naskytla možnosť potrénovať na hnedom za stromami, jeden z posledných tréningov pred odchodom na MS F3F v Dánsku. Možno to vyjde ešte budúci víkend, ale to je ešte vo hviezdach.
Potrénovať v iných ako bežných podmienkach využili paščekári Luděk, Fero a Paľo a ja som priviezol Dráčika a Juryho. Dráčik absolvoval svoju prvú návštevu na legendárnom Rakúskom kopci a privoňal k vyšším rýchlostiam. Na svahu ho počas jeho prvého letu na hnedom menežoval nik iný ako bývalý majster sveta Fero, ja som lietal paralelne s ním a tak som počúval Ferove rady. Dráčikovi striekal adrenalín z uší (jeho vlastné slová), ale dal to so cťou a čo je dôležité, vezie domov modely nepoškodené a to napriek tomu, že už cestou do Rakúska mal z kopca rešpekt a obavy o celistvosť svojich modelov. Raz to ale prísť muselo a Rasťo to zvládol. Na budúce to už bude len lepšie.
Ja som si schuti zatrénoval na „bočák vetra“, lebo to fúkalo miestami až nepríjemne zľava, a spolu s Ferom sme si zopár krát slušne zafičali. Slušne si polietali aj Luděk s Palom. Smolu mal tento krát Jury, ktorému vypovedal staručký Taranis a musel ísť model hľadať do lesa. Pomohla telemetria a hľadanie nebolo dlhé. Bohužiaľ model to už má za sebou. Oprava by bola nerentabilná a časovo náročná.
Lietali sme do šestnástej, kedy sa medzera medzi dvomi pásmi mrakov zavrela na toľko, že dážď bol nevyhnutný. Slnko zmizlo a prvé kvapky spadli už cestou z kopca do Hainburgu. V Prešporku už lialo slušne. Do reštaurácie King (Hall of Kings) na večeru sme z parkoviska museli kľučkovať medzi kvapkami.
Za mňa to bola pjekná štace, lebo aj na „bočák vetra“ sa trénovať má…
Konec hlášení.
Pridaj komentár