RC Network open 2024

Na miesto činu som sa vrátil po 10 rokoch. Presne v tom kempe (Schlossberg), presne na tom istom svahu (Le Schweissel) som lietal s maketami v rámci Rétroplane 2014.
Na súťaž sme sa zo Slovenska prihlásili iba ja a Robo. Napriek tomu sme nakoniec šli traja. Tretím do partie bol mladý vedátor, Robov syn Bobo. Robo dorazil k nám ešte v stredu večer a prespali sme na chate. Vo štvrtok ráno prebehol úspešný budíček o 4:00 a po prebratí sa do reality sme vyrazili na výlet. Teda ja som to ako výlet bral, lebo predpoveď počasia nebola nijak valná. Druhý kto sa tešil na výlet bol malý Bobo. Raňajky sme už tradične absolvovali na motoreste Melikana asi 80km pred Prahou. Cesta do dediny Kruth, kde sa nachádza základný tábor nám to trvalo 13 hodín aj s prestávkami na kávu, či jedlo. Česi už tam boli pred nami. Bývali vo vedľajšej chatke. Ideálny stav na večerné grilovanie a zdolávanie 15l súdka Plzne, ktorú som priviezol.
Hneď po ubytovaní sa zakúrilo v grile a narazil sa sud. Radek doviezol napácované flákoty, ja som rozbalil balík grilovacích klobás so syrom, Trošku zeleninky a mohlo začať ohováranie. Večer sme zavŕšili túrou 7,2km okolo miestnej priehrady. Krásna prechádzka.
V piatok ráno po raňajkách, Bobo neje nič iné ako párky, sme vyrazili na kopec Le Schweissel. Po brífingu bolo voľné lietanie, lebo vietor osciloval medzi 1-4m/s. Voľné lietanie prerušila prehánka. Potom sa chvíľu lietalo opäť voľným štýlom až kým prinútil dážď usporiadateľov ukončiť piatkovú seansu. Počas dažďa sme sa my a česi skrývali pod Robovou Brelou. Po daždi som si všimol, že môj vysielač nasával vodu z Brely. To, že nejde zapnúť som zistil až na druhý deň ráno. V piatok podvečer bolo povinné sledovanie hokeja pri grile a pivku. Bola riadna kosa a zvlhčený dažďom som sa šiel na chvíľu zohriať do postele a obliecť suché veci. Zobudil som sa pred polnocou… Premeškal som túru na zrúcaninu miestneho hradu a Robove kúpanie v studenej priehrade.
V sobotu ráno sme mali na raňajky praženicu, Bobo párky O desiatej hodine brífing na kopci a opäť voľné lietanie. Vtedy som zistil, že Futabka nepracuje… Voľné lietanie opäť prerušil dážď a šli sme do kempu. Po príchode som urobil rozborku a celú noc sušil. Ráno sa Futabka naštartovala. Pred banketom sme si ešte urobili túru okolo priehrady za pekného slnečného počasia, Robo sa vykúpal vo vodopáde a ja som sám pokračoval na hrad, lebo byť tam a nevidieť ho je hriech. Opäť pekná túra cez 9,5km a 1982kcal.
Večer sme mali banket na hospodárskej usadlosti pod kopcom. Po príchode namiesto ma trošku zabil pohľad na budovu, ktorá začínala maštaľou. No nevyzeralo to veľmi prívetivo… V druhej polovici budovy bola však skrytá reštaurácia. 3 obrovské priestory pre možno 100 ľudí. Čisté, dobre zariadené, obrovská „nerezová“ kuchyňa… Ponuka vlastných výrobkov, syry, maslo, mäsové výrobky. Hneď sme čo to pokúpili.
Ako menu bola zeleninová polievka, prejedlo niečo ako sekaná zapečená v rúre, hlavné jedlo údená krkovička, mačkané zemiaky, výborný zeleninový šalát, ktorý Bartoka napínal, bol však jediný tohto názoru, a ako nachtisch zmrzlinový pohár podľa vlastného výberu, káva… Robo si dal Írsku. Malý Bobo nás celú dobu presviedčal o tom , že zem nie je plochá, vyťahoval na nás vedecké argumenty, ale okrem jedného Francúza, ktorý nepochopil srandu, sme mu všetci trvalo oponovali. Prisadol si k nám direktor súťaže Tobias Reik inak tajný tretí člen Goldboro slope tímu aby nám porozprával o jeho viere o lepších zajtrajškoch. Po desiatej pí em sme zliezli z kopca do kempu na sprchu a kus spánku.
V nedeľu ráno som po raňajkách (opäť párky a to som mal v chladničke všakovaké dobroty) poskladal Futabku a sekunda pravdy… naštartovala. Mohol som súťažiť. Poupratovali a poumývali sme chatku, odpady podávali do vriec a malý Bobo ich šiel umiestniť do kontajnerov. Bohužiaľ som si dal do čierneho igelitového vreca aj 2 páry turistických topánok, aby som nepošpinil veci v aute. Ako to dopadlo si každý domyslí sám. Na to, že si dnes objednám nové som prišiel až doma
Krátky brífing pred desiatou, FAI vietor fúkal napriek všetkým predpovediam kolmo na svah. Klaksón a šlo sa na vec. Robo mal v prvom kole celkom dobrý vzduch za 927b a ja som mal škrtačku. V druhom kole mal Robo opäť dobrý vzduch za 974b a ja som mu kontroval 918b. V treťom kole sa podmienky ku koncu zlepšovali čo Robo využil na škrtačku a ja som letel za 938b. Začiatkom štvrtého kola donútilo pár kvapiek usporiadateľa zvolať brífing, aby sme odsúhlasili, že napriek osudu to dolietame. Kvapky zmizli a lietalo sa ďalej. Robo letel za 44s čo bol do vtedy takmer tisíckový čas no radosť mu pokazil predo mnou lietajúci víťaz časom 38,43s a bolo z toho 870b. Ja som uchmatol ešte kúsok bubliny tisíckového pilota a 5 bombovacích preletov stačilo na 820b. Našliapnuté som však mal na tridsiatkový čas, no nevidalo. Stačili 2s a bol by som tretí. Na keby sa ale nehrá. Škoda. To sme vtedy ale ešte nevedeli, lebo kvôli kvalite signálu Tobias nasypal dáta na vault až tesne pred vyhlásením výsledkov. V podstate nikto netušil ako kto skončil a tak napätie bolo až do konca. O Lucasovi Kuglerovi bolo po dvoch mega bublinách asi jasno, no ostatní čakali na svoj rezultát. Ja s Robom sme sa nevošli do štvrtej desiatky, nevošli sme sa ani to tretej, ba dokonca ani do druhej. Logika veci, boli sme v prvej. 10, 9, 8, 7… stále nič, 6 Plch, 5 Vašek … 2 Bartok, výbuch radosti. Ako bonus náš tým skončil na prvom mieste, neskrývaná radosť.
Cesta domov bola síce úmorná, ale radostná. Bola to pjekná štace. Grilovačka, turistika, výsledky…
Odlietali sa iba 4 kolá a výsledky nájdete na f3xvault