Rétroplane 2014 – Schweisel

Tento rok sa konal jubilejný 10. ročník Rétroplane vo Francúzskom pohorí Vosges na kopci Schweisel. Desiateho ročníka sa zúčastnilo 60 pilotov z desiatich štátov: Taliansko, Španielsko, Rakúsko, Česká republika, Nemecko, Slovensko, Belgicko, Švajčiarsko, Maďarsko a Francúzsko s viac ako 100 modelmi vetroňov.
Tentokrát som to mal o niečo bližšie, zhruba 1150km. Na cestu tam sme sa vybrali v sobotu ráno pred siedmou a do kempu sme dorazili tesne pred dvadsiatou hodinou. Stan a zázemie sme stihli postaviť ešte pred zotmením a pred príchodom dažďa.V kempe pri recepcii sme sa stretli s fanúšikmi zo Žiliny, ktorý jazdili v tíme so Saganom a zistili sme, že sme stan postavili hneď vedľa nich.
Tento rok sa v blízkosti mestečka Kruth kde bol kemp v ktorom sme bývali, konali dve etapy cyklistických pretekov Tour de France. To bola jedna z príčin, prečo som pricestoval s päť dňovým predstihom pred začiatkom akcie. Hneď v Nedeľu napoludnie sme sa vybrali do lyžiarskeho strediska Markstein kde bola horská prémia prvej kategórie. Autá divákov stáli na príjazdovej ceste už 5 kilometrov pred vrcholom. Ja som sa trošku predbehol a auto som odstavil cca 250m pred prémiou. V tej dobe v lyžiarskom stredisku už kempovalo stovky karavanov. Zážitok pre mňa bol aj celkový „humbuk“ okolo Tour – stánky, baviaci sa fanúškovia oblečený v možných aj nemožných kostýmoch, atmosféra na prémii, prechod reklamných kolón… To sa pri sledovaní v televízii nevidí ani necíti… To treba zažiť. A nevadilo ani to, že po oba dni sa striedali prehánky so slnkom v pravidelných intervaloch.

V utorok sa vyjasnilo a začalo sa aj otepľovať. Boli sme trošku pobehať po obchodoch keďže revolucionári v nedeľu nerobia a v pondelok oslavovali pád Bastily. Nakúpili sme si potraviny a vyskúšali Francúzsku gastronómiu v mestečku La Bresse. Po príchode za mnou prišiel Thomas Ferchland, že či ideme obzrieť kopec. Tak sme sa vybrali na Schweisel. Po príchode na parkovisko sme usúdili, že zábery spred siedmich rokov keď sa tam akcia konala boli trošku klamlivé a turistika bude nutná. Niečo ako u nás na Donovaloch keď sa vystúpi z lanovky a šľape sa na Zvolen. Pohľad z kopca po okolí zmazal známky potu a po krátkej exkurzii po východnom aj západnom svahu sme zišli dolu k autám. V stredu ráno sme si výlet zopakovali tentokrát s vidinou lietania. Lenže keď sme vystúpili z áut tak bolo jasné že v bezvetrí sa vetrone vyťahovať neoplatí a opäť z toho bola iba turistická prechádzka.
V stredu dorazili prvý kamaráti z čiech (Jindra Stejskal, Erik Herudek, Vítek Bumba, Robert Fišer… a pražák z Vlašimi Petr Mikolášek ) a tak sme popoludní opäť vyrazili na Schweisel. Podmienky opäť slabé a tak aspoň Petr a Vítek potrápili svoje Tracy od Svora. Vtedy som banoval, že som si nezobral Lyona. Erik zletel so Schweiselu na svojom motorovom paraglajde.
Vo štvrtok ráno sme na typ poľského Francúza Tomeka Garbarczyka navštívil historické mestečká Eguisheim a Kaysersberg. Poldenná pastva pre oči… Počas zotmievania dorazil zbytok čehúňov ktorých už nikto nečakal, Franta Pop, Ktorý zaliataval tajne na kopci svoju Akelu ktorú dorábal ráno pred odchodom a Petr Stejskal. Ubytovali sa vedľa nás.3

Predpoveď na Piatok nebola opäť ružová, ale počasie nás milo prekvapilo. Začala sa oficiálna česť Rétroplane. Fúkal síce slabý vietor, ale bola slušná termika atak to na kopci „nosilo“. Najskôr lietali iba ľahký historici, ale postupne to tam začali hádzať aj maketári. Prvý bol Petr Stejskal a druhý ja. Obaja sme leteli iba pás sekúnd. Potom na poludnie vetrík trošku pridal a už sa plnohodnotne lietalo. Mňa to prestalo baviť pred šesnástou a unavený lietaním som zliezol do základného tábora.
Večer sa konalo slávnostné zahájenie a tradičné „Apero“ – Švédske stoly od jedla až po alkohol… Tiež treba zažiť

V sobotu už od rána napriek predpovedi Windguru fúkalo a tak sa mohli na kopci konať svahárske orgie. Opäť sa lietalo do úmoru a svoje pridal aj vietor a slnko. Po sedemnástej sa konala výstava trupov spojená s vystreľovaním vetroňov na gumovom lane. Večer sa konalo slávnostné ukončenie a opäť tradičné „Apero“. Unavený s celodenného slnka som to vzdal ešte pred dvadsiatou druhou.
V nedeľu nadránom opäť trošku spŕchlo a kedže predpoveď na pondelok bola prívalové dažde, tak sme začali baliť. V tej dobe väčšina odišla na svah skúsiť šťastie. Podľa zachovaných dobových fotografií sa im to aj podarilo… To už sme ale boli na ceste do Rakúska.

Rétroplane 2014 prinieslo veľa nových modelov. Gert – Wright Glider, Michel – Golub za ktorý dostal zlaté rebro, Tomek – Nietopierz, Petr – Kaczka, Jindra – Schwatze Düwel a Kirby Kitte, Johannes – ESG 31, Peter R. – Alpensperber, Franta Pop – Akela, Frank – Storch V, Walter – Berliner Luftikus …a mnoho ďalších. Pribudli aj nový modelári z Talianska a Maďarska.
Za to, že som mohol spoznať nových priateľov, nové modely a nový kraj patrí poďakovanie Vincentovi ktorý obdržal za svoju 10 ročnú činnosť plaketu s platinovým rebrom a jeho manželke Joell. Za pohodový a príjemný priebeh stretnutia všetkým zúčastneným a mojej priateľke Márii za prekladanie a že to so mnou vydržala 10 dní.

V Rakúsku sme prespali tak ako minulý rok v hoteli Kapplerhof v alpskej dedinke Kappl. Tentokrát sme boli ochudobnený o krásnu scenériu Álp kvôli dažďu. Domov sme vyrazili v Pondelok ráno a navečer sme šťastne dorazili domov.