Rétroplane 2015 – Wasserkuppe
Tento rok sa stretnutie Rétroplane 2015 konalo už po druhý krát na „bájnom“ Nemeckom kopci Wasserkuppe. Tento kopec je matkou plachtárstva a práve tam začínalo svoju púť spústa klzákov a pilotov.
Ja som sa na cestu dlhú 850km tento krát musel vydať na starom Berlingu nakoľko mi 5 dní pred odchodom „ochorelo“ to nové. Takže som posledné dni strávil hektickými príprava,i auta aby to staroušek dajako prežil. Nakoniec prežil a so cťou. Našťastie cestou tam bolo ešte chladnejšie počasie a tak mi absencia klimatizácie nevadila. Cestou späť až po Rozvadov bolo pod 20°C a tiež sa to bez nej dalo vydržať. Od Plzne ale stupníky pribúdali až niekam ku 32°C a tam už museli nastúpiť prestávky na nanuky a chladné nápoje. Otvorené okno a prievan akosi nestačili. Tak sa mi cesta domov pretiahla na 10 hodín. Tam som to prešiel za 9 hodín a 5 minút.
Do kempu uhladeného na nemecký štýl som dorazil o 14:15 zrovna v čase prestávky a tak som odstavil auto pred závorou a po chvíľke stepovania pri nej som si obzrel celý kemp. Zopár účastníkov tam už bolo a tak som sa aspoň zvítal. O pätnástej som bol po registrácii vpustený dnu a mohla začať stavba zázemia. Po chvíli sa ku mne (vedľa mňa) pod prístrešok na trvalo nasáčkoval Pražák z Vlašimi Petr Mikolášek výmenou za používania stola, ktorý som si zabudol doma. Počasie bolo príjemné, cca 25°C a to pretrvávalo aj vo štvrtok. Vo štvrtok ráno sme sa vybrali na Wasserkuppe (Waku). Fúkalo od severozápadu a to znamenalo návštevu asi najhoršej hrany na Waku. Vietor cca 3m/s, termika takmer žiadna a tak prišli na rad Mach a Lion. Z Machom som dal 2 krátke lety a ten druhý už bol holý boj o výšku. Potom som hodil do vzduchu špecál na blbé podmienky Lion a ten si v lufte chrochtal blahom asi 2x 15 minút kým ma to neprestalo baviť. Poopekaný slnkom som vyrazil pod sprchu do kempu. To už sa miesta zaplňovali a dorazili aj Jindra s Petrom Bortelom a Petr Stejskal s Frantom Popom. Posledný zo zemí českých bol Honza Kiš. Večer prebehol ako vždy…
V piatok ráno bola asi najlepšia predpoveď počasia a tá sa aj naplnila. Fúkal južný 5-10m/s a tak sme vyskúšali pre zmenu asi najlepšiu hranu na Waku. Nakoľko piatok nie je ešte oficiálny letový deň tak lietali na hrane aj miestny či nemiestny s kompozitovými hračkami a tak si to zopár modelov „odnieslo“. Najhoršie dopadol Grüne Post Johannesa Vannahme-ho. Napriek totálnemu chaosu vo vzduchu sa našli „okná“ kedy som dospel k záveru, že aj Jánošík by mohol vzlietnuť. Dal som s ním 2 lety a ten druhý som mal hranu sám pre seba a tak som sa trošku „vydovádel“… Jánošík lietal excelente a začínam mu prichádzať na chuť… Video bude časom.
Navečer prišla na radu tradičná výstava trupov v kempe. Na ploche som narátal 88 trupov 56. modelárov z Nemecka (17modelárov), Francúzska (17), Belgicka (1), Švajčiarska (4), Talianska (2), Anglicka (3), Česka (6), Rakúska (3), Holandska (1), Slovenska (1) a Maďarska (1). Taká celkom slušná „podívaná“. Po výstave trupov sme sa zišli v zázemí na tradičnej prípitko-večeri „Apéro“. Tento krát u mňa bodovali hlavne talianske syry a české cesnakové jednohubky.
V sobotu ráno po daždi vietor rozohnal mraky a opäť vyšlo slnko. Keďže podmienky neboli príliš dobré tak sme šli na turistiku po kopci a potom do múzea. Prehliadka múzea bola náplasťou za nie príliš vydarené počasie. Po návrate na svah som poskladal Sperbera a šiel na hranu. Vietor však fúkal na hranu zboku a to si vyžiadalo svoju daň. V doline „vyhnilo“ niekoľko modelov a zopár aj s fatálnymi následkami. Aj môj Sperber Junior nebol výnimkou a odnieslo si to ľavé krídlo. O zábavu na pár večerov mám postarané. Na svahu bolo trvale aj desiatky turistov ktorý obdivovali šialencov čo bojovali s vetrom z boku. Každý vydarený prelet či pristátie odmenili potleskom. Večer prebehla tradičná tombola s darčekami od sponzorov a modelárov, potom si Petr Mikolášek ako druhý Čech vybojoval svojou kačkou „zlaté rebro“ a mohla po prehánke začať tradičná zábava. Ja som sa prvý krát nezúčastnil bo sme popíjali s Čechmi pod našim prístreškom.
V nedeľu ráno som sa začal baliť, bo pracovné povinnosti volajú. Počas balenia prešli 3 prehánky rôznej intenzity a tak som domov vyrazil okolo desiatej. Domov som dorazil šťastne, ale to som už vlastne písal.
S konštatovaním že Wasserkuppe je priemerný brdek a už asi nikdy viac aj tak „bola to pjekná štace“. Za skvelú pohodu ďakujem Thomasovi, Johannesovi, Petrovi, Petrovi, Frantovi, Honzovi a hlavne Jindrovi (aj za to, že prežil moje doberanie 3 dni v kuse).
Toš tak. 
A zabudol som na ovady v kempe. To sú také malé mršky, ale hafóóó… 
Ďalšie fotky tu: LV, Petr B., Múzeum, Jindra,
Podrobná reportáž: Vincent
Ináč, zajtra 26.7 ideme na Bezovec lietať, kto chce nech sa pridá.
V takom teple lietať?
Zajtra 24 C a severák fuuuka. bol som lietať v horúčave na Bošácej a pohode, keď fúka ani nie je cítiť ten hic.
Laci,fajin sme si zalietali hneď od rána 9:30h, fukalo 9-11ms a 19 stupnov.
Milos dnes to fungovalo super aj u nas na malom briezku a teplota suprova ! Nejdu pridavat fotos, dal by som tu ..
Fotky pridávať do príspevku idú, len aby neboli väčšie ako 480/480 bodov, lebo inak to tu nebude prehľadné…
Napríklad:
mozno ako odkaz
Tak jest. Daš si to na pikasu a cez HTML tag to sem zviditeľníš
ee komplykuwane
Jak tak Laci čítam tak na Bošácej som si lepšie zalietal.
To asi nie, ale vaserpumpe nie je to, čo som očakavál.
Ešte že tam bola skvelá partia…