Krochva nie je krokva aneb na Liptove ešte nebolo všetkým dňom koniec.
To že Krochva nie je krokva som sa dozvedel dnes na Liptove. Vo štvrtok Vlado Šimo dostal nápad, že mi zavolá a pozve ma na lietanie na kopec Krochva na Liptove. Včera zas Luděk vydal rozkaz na útok na Turbulátor pod Peckovou takže som sa musel poďakovať za pozvanie, lebo už som sa sľúbil inam. Na kúpanie na Liptovskej Mare to už teraz nie je, ale ani na lietanie to spočiatku dnes nevyzeralo…
Na výlet som dnes ráno vyrazil cca presne 7:00 podľa plánu. u Vanča som dotankoval benzín, dal si povinnú kávičku a vyrazil som v rozpadajúcej sa hmle na stredný severovýchod. Pri Trenčíne už vykukovalo slnko čo bolo dobré znamenie. Optimizmus sa ale rozplynul pri Dubnici kde bolo opäť temno. Ďalšie lúče slnka som zbadal až medzi Považskou Bystricou a Rajcom pri Domaniži. Ďalšie temno začalo od Rajeckých Teplíc, kde som nakladal Dráčika, ktorého som dlho nemusel prehovárať na výlet. Hmla vydržala až po Bešeňovú a potom sa to začalo trhať. Kopec nad Liptovským Trnovcom kam sme dorazili podľa plánu o 9:58 bol ale v hmle. Cestu naň nám musel nájsť Vlado. Hmla sa po príchode na vrchol začala rozpadať a vykúklo slniečko. Otvorila sa krásna scenéria Západných Tatier. Keďže bolo takmer úplné bezvetrie tak pocitová teplota bola celkom príjemná. No ale za bezvetrím sme tam hádam nešli. Nastalo čakanie na vietor, ktorý predpovedali všetky predpovedače. Prvé náznaky prišli asi o pol dvanástej, ale prvé „nakladanie“ prišlo na pravé poludnie. Najskôr iba s citom tak 400g, ale po chvíli som nakladal doplna. To už vietor fúkal stabilných 12m/s a postupne ešte mierne zosilnel na 15. Dráčik prvý krát lietal s naloženým Extrémom a po radách na doladenie od Vlada si let pochvaľoval. Kopec Krochva má prevýšenie asi 50m od hladiny Mary a šírka hrany je asi 300m. Za vetra aký fúkal dnes to bolo luxusné polietanie a čo to sme natrénovali. Po cenných radách od Luďka Navarčíka na Myjavských kopcoch nám tento krát radil Vlado a myslím, že nás to opäť posunulo krôčik dopredu. Ešte dvadsať rokov a priblížime sa slovenskej špičke. Lietali sme do 16:20 a pozbalení modelov sme dnešný perfektný letový deň zakončili v Kolibe Gréta v Liptovskej Sielnici, krásne prostredie pre koncoročné stretnutie (keby bolo s kým).
Domov som dorazil po návšteve Juriho v Konskej po deviatej hodine večernej. Ďalšia síce nečakaná, ale „pjekná štace“.
Nie, nie. Vcera bolo na toto rocne obdobie fakt velmi prijemne. Ocakavania boli daleko horsie. Uz som lietal v Malej Fatre koncom leta pri 18°C za severaku a pocitova teplota horsia ako vcera.
Zmrzlý kniply!