Rétroplane 2016 – Polsa
12. ročník (pre mňa piaty) Rétroplane 2016 sa tento rok konlo na úpätí Álp v Taliansku v lyžiarskom stredisku Polsa.
Ja som sa vybral do krajiny ktorú moc nemusím, a nezamiloval som si ju ani teraz, už v stredu. Bol to návrat do Talianska asi po 20tich rokoch. Nič sa nezmenilo…
Keďže ďalšiu časť osádky tvorili Mária a Šimon, tak bolo nutné cestu rozdeliť na dve časti. Mimo asi tisíc zastávok počas cesty ktoré si „vypýtal Šimon“ bola cesta napriek dažďu plynulá a bezproblémová. Na hotel Humlerhof v Brennerskom priesmyku sme dorazili okolo osemnástej. V krásnom prostredí hotela sme si po očiste dali výdatnú večeru. Varia tam skvele a ceny primerané nadmorskej výške. Takmer celú noc ešte pršalo a až nad ránom sa vyjasnilo a vykuklo slnko. Keď sa pomaly zdvihla hmla tak bol prekvapivý pohľad na čerstvo zasnežené alpy. Krásna panoráma. Nič to, bolo treba vyraziť smer Taliansko. Ešte dotankovanie tesne pred hranicou za „lacnejšie“, a tradá cez hranicu do celkom inej krajiny.
Prvé prekvapenie za hranicou hrdzavé zvodidlá, mimochodom až po Veronu… Druhé prekvapenie ošuntelé odpočívadlo s čerpačkou asi 50km za hranicou odkiaľ bolo dostať sa cez zle označený labyrint celkom umenie, platené parkovisko… Diaľnice ale mali značené štandartne tak nebol žiaden problém. Až po odbočku na Chizzolu všetko OK, potom opäť absentovalo značenie. Navigácia sa zauzlovala po vinohradoch a značenie bolo občas maximálne smerová tabuľa do ďalšej osady, ktorú som ledva vygúglil na mape. Nakoniec som cestu našiel, lebo všetky cesty vedú do Ríma. 20km úsek serpentínami do strediska Polsa som vyšplhal za necelú hodinku. Krásna panoráma od kempu Polsa ale stála za to. V diaľke bolo vidno biele vrcholky Álp, dokola pastviny a lesíky. Prostredie kempu bolo prekvapivo čistejšie ako dediny pod kopcom. Chýbali iba kontajnery na odpad, ktoré boli až na príjazdovej ceste pod hotelom. Samozrejme stále plné. Inak voči kempu nemám sebemenšie výhrady, všetko čisté, upravené ochotný, aj keď trochu „pribrzdený“ personál, hlavne v reštaurácii. Po talianskom obede sme sa zvítali s tými čo už boli v kempe a zabyvakovali. V závetrí bolo celkom teplo cca 23°C ale silný severný vietor keď zašlo slnko bol dosť nepríjemný. Po všetky dni bolo takmer jasné počasie s teplotami do 25°C, ale v noci a nadránom klesla teplota pod 10°C a pocitovo možno na +5°C.
V piatok sa prvý odvážlivci odhodlali nájsť plochu na lietanie, ale všetci sa vrátili, lebo podmienky boli nič moc. Vietor fúkal šikmo na svah a bol veľmi turbulentný. O 17tej bola výstava trupov na futbalovom ihrisku za kempom a potom oficiálne otvorenie Rétroplane 2016 a tradičné Apéro. Zábava a rozhovory dlho do noci, hlavne Taliani…
V sobotu sme sa vybrali za podpory severného vetra na svah vyčkávať až sa podľa predpovede otočí vietor na juh. No nestalo sa tak. Podaktorí sa snažili o nemožné a hodili svoje modely to jamy za stromami. Našťastie bez následkov. Ja som to vzdal a zišiel do kempu. Večer som sa dozvedel, že nakoniec šli hľadať iný severný svah, kde si už trošku polietali. Škoda. Keby taliani, čo to organizovali nemali „v paži“, tak sa tam mohlo ísť od rána a mohol som si polietať. V sobotu večer bolo opäť Apéro a tento krát sa bavil dlhšie aj zbytok sveta, nie len taliani. Zábava s podporou rôznych dobrôt ako vína, Praděd, pálenka z mirabeliek, 40 ročný domáci armagnac… to všetko dodalo do hláv translátor a každý sa dokázal baviť s každým 
V nedeľu ráno ale Šimon stratil chuť do vymýšľania a tak sme sa museli rýchlo pobaliť a odišli sme domov. Cesta pre neho bola dosť utrpením, lebo mal zvýšenú teplotu, problém s bruškom a stratili sme mu DVD so Spievankovom. Cestu sme dorazili krátko po druhej v noci.
Polsa je krásna oblasť pre rodinnú turistiku a viem si tam predstaviť stráviť týždeň dovolenky. Podmienky na lietanie sú tam ale poslabšie. Namlsaný Krížnou by som povedal že až zlé. Napriek tomu a všetkému ostatnému musím povedať že to bola pjekná štace a oplatilo sa.
Nech žije Rétroplane 2017 v Normandii.
Ďalšie foto: Laco, Pascal, Thomas,
