Podzimní Raná 2016

Tento rok som sa vybral na Ranú ako osamelý cestovateľ. Minulý rok sme boli dvoma autami, ale kolegovia z Rajca to tento rok akosi nedali…
A môžu banovať. Vyrazil som v piatok po ôsmej a s jednou prestávkou na posilnenie v motoreste Melikana som dorazil ku „Skleníku“ o 13:30.
Fúkalo od Loun a tak bolo na cvičnej lúke nad skleníkom plno. Oderáci zrovna odchádzali z pahorku a tak som šiel s nimi na druhú stranu ubytovať sa s tým, že potom sa vrátime na svah. Myslené na vrchol bájnej hory. Keď som vyšľapal do žľabu nevidel som na vrchole nikoho a tak som zišiel opäť na lúku nad skleníkom. Lietal tam Thomas s drevenicami a miestny „oštepári“. Ja som si doniesol Eldorádo. Ako vždy som si zabudol v aute balast a tak nebolo čím „naložiť“. Tak som len škital na hrane. Aj tak to asi po hodine začalo vyhnívať. To už sa ale stmievalo a tak som za vybral späť na letisko opäť cez žľab medzi „Boulí“ a Ranou. Taká turistika na 30 minút. Ubytoval som sa v apartmáne na veži a poďho do miestneho klubu posilniť telo i ducha. Tento rok sa to zbieralo akosi pomalšie a tak do príchodu Oderákov z dreváku nás tam bolo asi zo 15. Človek Oderský (homo Oderensis) to vám je zvláštny druh. Stačí aby boli traja – štyria a hneď je hlučno a sranda. Tento krát LMK Odry zastupovali ako každý rok Hynek, Juráš, Martin a L.Macura.
V sobotu ráno bolo zakaboněno a cestou na raňajky na benzínku miestami až hmlisto. Vysoká oblačnosť sa udržala prakticky po celý deň, ale to neovplyvňovalo vysoké aerovleky do stratosféry. Pred poludním sa prehnala letiskom mohutná dažďová prehánka s trvaním asi dve minúty a tak sa rýchlo zakrývalo plachtami. Kto bol pomalší mal smolu a nestihol zaplachtovať. Ale zas nemusel sušiť plachtu od pár kvapiek. Ja som lietal s Jánošíkom a lietalo sa náramne. Dal som iba tri skoky s celkovou dobou letu asi 35 minút, lebo som musel pre vás fotiť a krútiť video. Pri poslednom pristávaní sa akosi mimo moje uši zmenil smer pristávania a nastala zaujímavá situácia, keď Jánošík sadal ako jediný zprava a všetci ostatní v protismere. Ktosi ma okríkol že by to nemmuselo dopadnúť dobre a tak som trošku zadriftoval a odniesla si to ostruha pod smerovkou. Tú som poctivo zalepil päť minuťákom aby som bol pripravený na nedeľné lety. V sobotu bolo stále na oblohe plno. Neúnavne ťahali po dve vlečné za čo im patrí vďaka. Akcie sa v sobotu zúčastnilo 55 pilotov z ČR, Oder, SR a Nemecka.
Večer sme trošku oslavovali bo Jindra Stejskal mal 75 výročie narodenia. Jindro ešte raz všetko najlepšie, veľa zdravia a nech sa ti podarí ešte polepiť veľa poletúch čo nosíš v hlave. Oslávenec to zalomil ako prvý, lebo prišla jeho 19-ta hodina keď ho obvykle manželka ukladá do postele. Po celodennom túlaní sa po letisku ho bolela noha, ale hlava ho nemala z čoho bolieť. Donútili sme ho aspoň na prípitok. Ja som vydržal asi do pol dvanástej.
Nedeľné ráno bolo o trošku sľubnejšie ako to sobotné, aspoň podľa predpovede, ale napriek tomu mi cestu na benzínku za dvomi párkami a presom znepríjemňovala hmla. Cesta späť na letisko už bola veselšia a na oblohe sa tvorili prvé trhliny a prenikala modrá… To nakoniec vyústilo v krásny slnečný nedeľný deň a teplomer mi ukazoval +18°C. Bez problémov sa dalo vydržať v tričku. Dal som dva dlhšie lety a o trinástej som začal baliť. Po výdatnom obede som sa vybral na takmer 5 hodinovú cestu domov.
Plusy a zápory akcie…
Mínusy: Trvala iba chvíľu, neprišli Rajčáci ani Martinec, menej slnka v sobotu a neskorý príchod organizátorov v piatok, nedal som ani jedno pristátie bez driftovania a pristával som ako mamľas…
Plusy: Perfektná partia rovnako postihnutých, super žrádielko v miestnej klubovni, dobré pivko, nádherné počasie v nedeľu, a cestu domov mi spríjemnila správa, že Sagan obhájil titul majstra sveta …
Bola to opäť pjekná štace a už sa teším na akcie v budúcej sezóne. Dúfam, že ma v tom slováci nenechajú samého.