Seriál F3F – Dobšinský kopec Gugel 2017

Mýtus o podmienkach a iných zákonoch na Gugli nepotvrdený…

V poradí druhá seriálová súťaž v kategórii F3F 2017 sa uskutočnila na bájnom kopci Gugel nad Dobšinou.

Už dlhodobá predpoveď počasia neveštila nič dobré, ale keď som sľúbil tak som v sobotu ráno vstal o štvrtej a po kávičke vyrazil smer ďaleký východ. Cesty boli ráno prázdne a tak to usýpalo celkom slušne. Na kopec som dorazil pred deviatou a celkovo prišlo 13 pilotov. Na moje počudovanie sa začali stavať bázy na južnom kopci napriek tomu že predpoveď na Windguru aj Windyty hovorila o vetre 1-1,5m/s okolo 14tej búrka a potom zmena smeru od severu 5-8m/s v nárazoch. A tak aj bolo, podaktorí to skúsili hodiť do slabých podmienok a čo to pokrúžiť. Šlo čisto o termické poletovanie. Nakoniec to malo aj dôsledky, keď Marian to zavesil na suchý smrek a tak bola práca pre pilčíka ktorého zohnal prítomný primátor mesta.
Do príchodu búrky sme ohovárali po skupinkách pri zaparkovaných autách a samotnú búrku sme prečkali v autách. Asi hodinu po búrke padlo rozhodnutie postaviť bázy na severnom svahu. Vietor fúkal stabilne 12-15m/s a v nárazoch 21m/s. To si myslím, že už na tento kopec bolo až príliš. Odlietali sme dve kolá pokým neprišiel opäť dážď. Tie dva lety boli potvrdením potreby zmeny modelu u mňa. Smolu mali Milošovci z Piešťan, keď obaja poškodili svoje modely a nakoľko Kromholc nemal druhý model a bol šofér tak uprosil Hudcoviča aby sa stiahli do základného tábora. Rozumej do Piešťan. Mohli sme večer pri pivku čo to pokecať, poohovárať… No a samozrejme ja som prišiel o motiváciu Po ukončení prvého letového dňa som sa zbehol ubytovať do neďalekého Vlachova. Potom som sa vrátil do Dediniek kde boli ubytovaní Bene senior s manželkou, Fero a Ľubo. Dali sme si večeru, tí čo nešoférovali aj dajaký ten aktivátor. Posedeli sme takmer do jedenástej bo ja som sa musel dostať do penziónu pokým ho nezamknú. Debatovalo sa hlavne o lietadielkach a vecami s tým spoločnými. Bol to príjemne strávený večer a už sme sa tešili na nedeľné súťažné ráno.
Po krátkom brífingu sa začalo lietať o deviatej podľa pravidiel FAI v úprave KM Hawks. Vietor fúkal do 10m/s a prvé tri kolá mierne zľava a časy boli veľmi dobré. Potom sa ale po štvrtom kole mierne stočil na severovýchod a podmienky sa začali zhoršovať. Po piatom kole sa urobila 30 minútová prestávka a potom sa pokračovalo ďalej. To už vietor fúkal trvalo od severovýchodu a bolo to viac trápenie ako lietanie. Podmienky sa nemenili kolo od kola, ale menili sa často aj 2x počas jednoho letu. Opravy sa stále hromadili a nebola núdza aj o opravy opráv.
Po „rituálnom“ odstránení smerovky vetra sa smer vetra odhadoval podľa stužiek a vlajky a opravy sa udeľovali ako?… Niekto dostal, niekto nie. Ja som asi v šiestom kole ani nedoletel a opravu som nedostal, lebo hore to fúkalo podľa pravidiel… Pri núdzovom pristávani som mierne poškodil trup a ďalej som lietal s ľahkým Machom. Ale aby som iba nekritizoval, opravu som dostal v poslednom kole aj ja, ale v oprave tiež nebol „vzduch“ a tak som požiadal o nulu a bezpečne som pristál v jame pod sebou medzi bázami. Čo sa mojich časov týka, lietal som premenlivo ako podmienky na Gúgli. Mal som časy cez 80,70, ale aj pod 50 či 40. Tomu zodpovedalo aj umiestnenie na chvoste v poli porazených. S podmienkami na kopci kde platia špeciálne Guglianske zákony sa najlepšie podarilo vysporiadať Vladovi Šimovi, druhý skončil Fero Ruisl a tretí Zdeno Matejka.
Podrobné výsledky sa snáď dozvieme na stránkach F3X od usporiadateľa. Všetkým víťazom gratulujem.
Čo sa týka bájneho kopca tak južný svah vyzerá dobre a podľa názoru skúsených aj funguje. Pred časom som bol v komentári usmernený aby som nehodnotil niečo kde som nebol, tak azda teraz môžem… Môj pohľad na severný svah je trošku skeptický. Na rekreačné lietanie v pohode, ale na súťažné, kde sú pevné dve bázy, moc vhodný nie je, pretože smer vetra tu ovplyvňuje veľa faktorov. Kopec v pravo pred, celé pohorie za priehradou, stromy v pravo pod lesom… Preto sa napriek vetru 6-10m/s miestami kolmo na svah, bojovalo so zveseným chvostom o holé udržanie sa vo vzduchu a doletenie do bázy. Veľké plus je scenéria, príroda, priehrada… Pecková má „turbulátor“ na jžnej strane, Dobšinský kopec na severnej strane.
Z pohľadu pokecania si hodnotím víkendový výlet za príjemný z pohľadu lietania za poučný, hlavne lety Vlada Šima a jeho popasovanie sa s s nepriaznivými podmienkami.