Tréning na Bratislavskom kopci.
Dnes sa malo páliť…, počasie ale tam kde malo nedoprialo a tak som sa vybral zobudiť dôchodcov do hlavnej dediny. Útok na Bratislavský kopec sa mal konať o desiatej, ale zápcha na Bratislavskej výpadovke šecko oddialila o cca 25 minút.
Vietor fúkal FAI 4m/s, ale hnedý nie je Gugel a tak sa bombuvalo. Domáci pán Fero poskladal prvý a prvý aj vyžral poriadnu bublinu. Čo bublinu, celý bublifuk. Na kopci sme sa striedali dlho len my traja, lebo domorodci spod kopca museli žrať šnicel. Došiel aj Lukáš, čo býva pod kopcom a ten nám ukazoval ako sa ladia Psy na súťaž do Španielska. Držíme mu palce…
Po dvanástej som vytiahol tajnú zbraň. Pečené kolená. Tým si kupujem paščekárov najlahšie. Oni, chudáci odchovaní na polotovaroch, musia z času na čas tiež okoštovať niečo dobré…
Lietali sme asi do tretej, teda ja, a vybral som sa domov, lebo som sľúbil vyčistiť pivnicu na zeleninu a popolievať roľu. Otcovu roľu…
Pjekná štace. Oplatilo sa.
Ten sever nemá chybu, ešte keby tak fúkalo 10 m/s to by bolo to pravé orechové.
Len nie pre tvoje Psy
Paráda!
Po dlhšom čase opäť na Braunsbergu, ozaj sa oplatilo a kolená k tomu…