Nockalm Pokal 2023

Bolo, nebolo… Ďalšia súťaž svetového pohára F3F v rakúsku.
Vo štvrtok sme sa vybrali na výlet do Korutánska. Prvá osádka RepreMiloš a Fero, druhá Robo, Rudo a ja.
Na miesto ubytovania Geiger Hütte sme dorazili v podvečer. To už tam bola prvá osádka a komplet Česi Souček, Plch, Kalenský, Calta a šéftréner Winkler. Čo tam chýbalo bol signál a internety, dlhé večery bez mobilov mohli začať. Krátke zvítanie, ubytovanie sa a už nás čakala diétna večera na Korutánsky spôsob, u mne dobrý… Počas večere prišiel na rad aj šnaps od mamy pani šéfovej. Čapovali 2 druhy kvalitného pivka a Robo ako pivonepič popíjal brusnicovú minerálku. Ohováranie všetkého a všetkých trvalo kým nám huby stačili a šlo sa spať bo ráno nás čakal neľútostný boj a áno aj s kamarátmi. Raňajky pred ôsmov na švédsky spôsob a prejedený sme mohli vyraziť ku Walder Hütte na brífing. Dostali sme čísla a hurá na vrchol Wollaner Nocku do výšky 2000m, kde mal byť brífing pred súťažou. Ja s mojou kondičkou som dorazil ako jeden s posledných, lebo ako jeden spolu trpiaci Rakušan povedal, poslední budú prví.
Nádherné počasie na turistiku, bol čas na prechádzky po hrebeni. Bo nefúkalo. Všetci dúfali, iba ja som bol spokojný so status quo. Brífing prebehol, ale vietor bol niekde mimo álp. Bubliny boli náramné a tak najskôr na bádanie boli použité Aluly, potom sa ukázalo kto má gule a Zigi tam hodil Valkyriu. Boj s termikou vyhral a potom sa osmelili postupne ďalší a ďalší. Rudy bol prvý na svete čo lietal s Wasabi na Nocku. Prvenstvo mu už nikto nikdy nezoberie. Vietor sa tiež rozvášnil a začal fúkať 4-5m/s a to vyprovokovalo riaditeľa súťaže aby vydal rozhodnutie o 15min štart. Skladanie modelov panika koľko navážiť… Vietor klesol pod 1m/s a mohlo sa opäť rekreačne poletovať a loviť termiku, ktorá bola premeňovaná na drsné prelety medzi pomyselnými bázami. O pätnástej hodine riaditeľ zavelil k ústupu bo sa blížila čierňava. Pri zostupe k základnému táboru nás to síce zastihlo, ale našťastie iba vo forme krúpov veľkosti hrachu a tak sme veľmi nepremokli. Pokým sme vyklesali k Walder Hütte tak bolo po daždi. Naložili sme zbytočný balast do auta a presunuli sa o kilometer nižšie na našu chatu. Zmorení turistikou sme sa schladili pivkom (Robo opäť brusnice) a pomaly sme sa prešnapsovali až k večeri. Kolienka (cestovina) na Korutánsky spôsob boli opäť výborné a tak ich bolo treba niečim zaliať. Nálada bola výborná, prišli nás posilniť aj poliaci Marcin a Pawel a tak sa zišla kompletná super partia. Všetci verili že v sobotu to vyjde iba ja s Jirkom Součkom sme vedeli, že základňa nízkej oblačnosti bude vo výške 600-700mnm a tak sme si nerobili žiadne nádeje. S prichádzajúcim večerom a chladom sme sa pobrali do reštauračnej časti chaty a Marcin s Pawlom pešo späť na Walder Hütte. Báli sa že nafúkajú (14km hlboko a vysoko v lese) a tak neriskovali jazdu autom. Výšľap 300 na 300m im trval hodinu. Na našej chate začala zábava. Super partia, super zábava. Diali sa veci… Čo sa stalo na chate ale zostane na chate a tak máte priestor na predstavivosť. Ja som ráno vstal pred šiestou, povinná jazda po sociálnych priestoroch, ranná kávička za slnečného svitu na terase… S raňajkami prichádzala predpovedaná nízka oblačnosť. Valila sa na nás z doliny. Z povinnosti sme sa vybrali na hornú chatu, kde sme zastihli okrem GSM signálu aj posledné lúče slnka. Podaktorí vytiahli Aluly aby sa im lepšie čakalo na zázrak. S Františkom sme si dali kávu a sledovali lietania chtivých. Objavili sa prví neveriaci, ktorý dokonca napísali na svoje modely cenovky. Nepredali… Hmla hustla a Alulo-lietači mizli v nej. Ani to ich neodradilo a lietali neúnavne ďalej. Okolo dvanástej sa objavili prvý pesimisti čo vrátili štartovné čísla. Poliaci, Česi, Tadej so Slovinska… My sme šli do vnútra chaty na polievku a ďalšiu kávu. To už začali vracať štartové čísla aj Rakušani a to bol veľa vravný signál, ktorí sme zbadali aj my. Rozlúčili sme sa a šli sa pobaliť na spodnú chatu. Dali sme si ľahký diétny obed na Korutánsky spôsob (nechápem prečo tam všetci ľudia nevážia 150 kíl), vypratali sme izby a šli zaplatiť útratu. Napriek zastávkam na tankovanie a asi trom na šopovanie sme cestu zvládli za 6 hodín a Robo s Rudom mohli vyraziť ešte za slnka do Košicoch.
Páni, bola to pjekná štace a kedykoľvek si to s vami zopakujem.